Je ráno 9.45 a ja odpisujem na maily a čakám na Maťa. Sme dohodnutí dnes na 10.00, že vyrazíme na skialpovú túru do Lomnického sedla. Presne o desiatej ráno počujem trúbu Maťového auta, tak ako je to u neho zvykom, prišiel presne ako sme sa dohodli.
Teplomer u mňa doma v Novej Lesnej ukazuje –14 stupňov, vonku je krásny slnečný deň. Momentálne od auta vo Vysokých Tatrách sa dá šlapať iba na Štrbskom Plese na Solisko a z Tatranskej Lomnice do Lomnického sedla po zjazdovkách. Zjazdovka po Čučoriedky je upravená technickým snehom. Od Čučoriedok do Lomnického sedla sa dá výjsť na pásoch bez problémov pomedzi skaly. Snehové podmienky nie sú dobré, no bez problémov sa dá šlapať až do Lomnického sedla, no odporúčam použiť kameňačky, a šetriť si nové lyže, pretože cestou dole stále chytíte nejaké skaly. Je absolútne bezvetrie a ideálna teplota na šlapanie.
Z Lomnického sedla kontrolujem snehové podmienky vo Filmaráku , a zisťujem, že snehu tam nie je veľa.
Vrchná časť sedla je upravená ratrákom, takže lyžovačka je celkom dobrá, no akonáhle vyjdem z ratrakovej stopy snehová pokrývka je úplne ľadová, a cestou dole chytám skaly, napriek tomu, že som veľmi opatrný. Po obede sadám do auta a smerujem do Veľkej Fatry na Smrekovicu pomôcť môjmu kamošovi Dušanovi Stuchlíkovi so skialpinistikým kurzom. Večer prekecám s horskými vodcami Dušanom a Jankom.
Miki Knizka