V tento deň hlásili krásne počasie, čo sa aj splnilo. Teším sa, že sa nám konečne so Stanom a Marekom po niekoľkých dohadovaniach podarilo rezervovať spoločný termín. Za cieľ sme si vybrali Žabí kôň. Predpokladal som, že sever už bude pod snehom. Kedže Žabí kôň je jeden z nižších kopcov, tak som si myslel, že hrana na kopec by mohla byť už bez snehu. Ako sme začali stúpať do Mengusovskej doliny, ukázalo sa, že som mal pravdu a že celý Žabí kôň je v plnej kráse bez snehu aj keď dole sme už zostupovali po snehových poliach.
Lezenie nemalo chybu, bolo ako v lete, krásna suchá skala, akurát nám výstup trochu sťažoval nepríjemný južný vietor, ktorý neustále fúkal. Kedže Stano a Marek pokračovali absolútne bez problémov, obaja si to naplno užívali. Narad prišiel prvý vzdušný zlaňák do sedielka, čo pre oboch bol super zážitok. Potom prišlo samotné lezenie. Lezenie sme si vychutnávali plným dúškom všetci traja a ani nevieme ako a už sme boli na vrchole.
Vrchol sme pomerne rýchlo zlanili dole pod stenu a tu začali mierne komplikácie. Kedže celý svah bol už pomerne nahriaty a toho snehu bolo hodne, vedel som, že nemôžme zostupovať len tak a rozhodol som sa, že budem istiť celú túto zostupovú trasu. Skaly boli pod snehom a tak som vytvoril štand z cepínov a postupne odistil Stana a Mareka. Po niekoľkých zlaneniach sme zostúpili do bezpečia pod stenu a šli sme späť do doliny.
Veľmi som sa tešil, že sa nám konečne podarilo naplánovať termín, pretože boli obaja štastní a obzvlášť, keď sme to dohadovali asi 2 roky.
Chalani už sa teším na ďalšie túry s vami!
Miki Knižka, horský vodca