Lavínový kurz Smrekovica 17.-19.12.2010

Prvý lavínový kurz tejto sezóny je úspešne za nami. Uskutočnil sa na Smrekovici vo Veľkej Fatre. Tento terén je predurčený na usporiadanie lavínových kurzov, a je to ideálne miesto. Ubytovanie a stravu sme mali zabezpečenú na chate Smrekovica odkiaľ stačí vyjsť pred chatu a môžte začať s výukou. Piatok sme začali troška neskôr ako to mám vo zvyku, keďže sme mali malé technické problémy a zdržali sme sa návštevou pneuservisu a opravou defektu. Jozef z Bratislavy tiež dorazil troška neskôr, tak že to nakoniec nebol žiaden problém. Prednáška bola zameraná na zoznámenie sa s lavínovou problematikou. V sobotu ráno sme si všetci vyskúšali ako funguje práca s vyhľadávačom v praxi. Poobede sme sa vybrali na túru počas ktorej sme si urobili kompresný test a nakoniec sme si zalyžovali v oblasti Skalnej Alpy. Do chaty sme sa vrátili už takmer za šera nasledoval kratučký oddych, večera a po večeri ďaľšia prednáška a inšpiračné filmy z lyžovania v Kanade.
V nedeľu ráno každý z účastníkov musel vyhľadať do 5 minút zasypaného človeka, aby úspešne absolvoval kurz. Následne sme si ukázali kĺzny blok, ďaľší z testov stability a každý z účastníkov si sám vyskúšal ako sa robí kompresný test. Kurz sme ukončili jazdou v lese z Malej Smrekovice. Na chate som na záver predviedol ako funguje Airback batoh v praxi a odovzdal certifikáty zúčastneným. Mám radosť, že som mohol odovzdať svoje skúsenosti ďalším, ktorí o to majú záujem. Dúfam, že to nebolo posledný krát, čo sme sa videli, a že spolu podnikneme nejaké nádherné skialpové túry.

Zdar.

Miki Knižka – horsky vodca

Mt. Waddington – Kanada

Mt Waddington – Kanada April 2010
Keď sa ma počas lavínového kurzu Maťo Dlugolinský opýtal, či by nebolo možné zorganizovať skialpový trip do Kanady, pretože potrebuje vypnúť a vyvetrať hlavu od pracovných povinností, vedel som, že to myslí smrteľne vážne. Maťo je majiteľ troch realitných kancelárii Remax a vášnivý skialpinista. O Kanade rozmýšľal už minulý rok, no nejako to nevyšlo. Neviem prečo, ale ihneď ma napadol Mt. Waddington – najvyšší kopec Britskej Kolumbie a kopec, o ktorom som sníval už dlhšie. Neskutočne ma to nadchlo a začal som seriózne premýšľať nad termínom a v hlave sa mi pomaly rodil plán, ako to všetko zorganizovať.IMG_4356
Vedel som, že to bude možné zrealizovať až po mojom návrate z heli-skiingu, ktorý som mal naplánovaný už od minulého leta.
Zorganizoval som stretnutie v Utópii v Poprade, aby sme s Maťom prebrali detaily a hlavne dohodli termín výletu tak, aby to vyhovovalo obom. Na stretnutie došiel aj Marek Trávniček, horský vodca a keď počul o našich plánoch, ani sekundu neváhal povedať, že máme počítať aj s ním.
O pár dní neskôr som zabezpečil letenky a začal som plánovať výlet. Maťo a Marek prileteli do Vancouveru 14. apríla vo večerných hodinách. V ten istý deň som sa vrátil do Vancouveru z Los Angeles, kde som vyprevadil na lietadlo Igora, Jana a Vlada, s ktorými som absolvoval heli-skiing v Kanade a výlet do Las Vegas. Všetko bolo načasované na minúty a všetko vyšlo podľa môjho plánu. Maťo a Marek sa vo večerných hodinách ocitli vo Vancouvery, síce unavení po dlhom lete, ale už klasicky sme hneď absolvovali navštevu japonskej reštaurácie. Na večeru sme si dali sushi, pre Mareka nič nové, keďže tu už bol niekoľkokrát pred tým. Prvé dni sme strávili v okolí Vancouveru a v sobotu na obed sme vyrazili na sever – smer Tatla Lake. Cesta autom z Vancouveru k Talta Lake trvala približne 9-10 hodín s menšou zastávkou vo Williams Lake na večeru a pivo. IMG_4436
Odlet vrtuľníkom do oblasti Mt.Waddingtonu sme mali naplánovaný na 10.00 ráno, no pilot mal nejaké povinnosti a dorazil na heliport okolo obedu. Priletel jednou helikoptérou, otvoril garáž nie väčšiu ako pre väčšie auto, kde mal zaparkovanú inú helikoptéru, s ktorou sme nakoniec leteli pod kopec. Výmena helikoptér trvala asi 2 minúty a my sme iba nechápavo krútili hlavami, že to nie je možné – sme niekde na konci sveta, kde končí cesta, známky po civilizácii na okolí žiadne a niekde pri jazere si pilot mení helikoptéry v garáži ako ja ponožky.

Let pod kopec trval cca 30 minút. Výhľady z helikoptéry boli úžasné. Nádhera, ako nám dnešná doba umožňuje dostať sa kam chceme a za relatívne krátky čas. Pilot nás vyhodil na ľadovci Scimitar, kde sme si vytvorili base camp vo výške 1820 m.n.m. Úžasné miesto, obklopené obrovskými stenami, a tak sme dôkladne vybrali bezpečné miesto na náš camp. Zažili sme kopec srandy pri stavaní stien okolo stanu, ktoré nám na druhý deň aj tak spadli, keďže slnko sa do nich oprelo a pán majster murár Peťo z Vranova musel všetkým vysvetliť, prečo sa to stalo a obhájiť si svoje dielo. Keďže som v tejto oblasti nikdy nebol, ešte večer som sa vybral pod Fury Gap urobiť sondu a otestovať svah, ktorým sme neskôr chodili hore dole niekoľko krát. Výsledok veľmi dobrý, všade okrúhlozrný previazaný sneh. Kompresný test bol negatívny, a tak sme sa hneď v ten deň vybrali hore do sedla na skusy. Výhľady do druhej strany boli nádherné, aj keď sa už začala naťahovať nejaká oblačnosť. IMG_4533
Druhý deň sme mali v pláne vyjsť a zlyžovať Mt. Combatant, no tento krát je počasie úplne iné ako včera. Viditeľnosť na 30 metrov a difúzne svetlo nevadí. Aj tak to skúsime, veď sa možno počas dňa vyčasí. Dostávame sa do nadmorskej výšky 2.630, kde sa pre veľmi silný vietor a zlú viditeľnosť otočíme a zlyžujem do campu. Lyžovačka nebola najlepšia v nižších výškach, neboli sme na ľadovci, sneh bol veľmi mäkký, no napriek tomu sme si to vychutnali a mali kopec srandy. Obrovskou výhodou bolo, že sme mali vysielačku od leteckej spoločnosti, ktorá má v oblasti vykrývač, a tak sme si každý deň kontrolovali počasie.
Nasledujúci deň sme celý strávili v campe, pretože počasie bolo zlé a nebolo vidieť ani na krok, čo sme využili na precvičenie záchrany z trhliny a sebazáchranu. V stredu Peťo ostal v campe, pretože sa mu nevideli podmienky a podľa predpovede malo byť zlé počasie. Na túru sme sa teda vybrali iba my traja, neskôr sa ukázalo, že bol jednoznačne najkrajší deň nášho tripu. Podarilo sa nám zlyžovať Regal Dome a z bližšia si obzrieť Mt. Waddington a výstupovú cestu cez Dais couloir. Lyžovačka bola úžasná, nádherny firn 800 výškových metrov po hrebeni az na upätie ľadovca.IMG_4550

Večer sme rozprávali zážitky Peťovi a plánovali premiestnenie do vysunutého campu, odkiaľ sme chceli zaútočiť na vrchol. Nasledujúci deň sa počasie veľmi striedalo. Chvíľkami bolo nádherne, chvíľkami snežilo a chvíľkami nebolo vidieť ani na krok, no bez problémov sme sa poobede ocitli na Dais Glacier, kde sme si vykopali náš útočný tábor. Všetci sme sa veľmi tešili na nasledujúci deň a útok na vrchol. Vo štvrtok sme sa prebudili a zistili sme, že počasie sa zhoršilo, ale ešte to nebolo až také zlé, takže stále sme verili tomu, že sa nám podarí dostať na vrchol. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa počasie postupne horšilo a začal fúkať silný južný vietor. Neskutočne sa ochladilo, tak po vylezení Dais couloiru padlo rozhodnutie a otočili sme sa. V difúznom svetle a za hustého sneženia sme pomedzi rozbitý ľadovec zlyžovali do nášho bivaku. Na druhy deň, za premenlivého počasia, sme si ešte nádherne zalyžovali z Regal Dome a v poobedňajších hodinách sa presunuli do nášho základného tábora, kde sme strávili poslednú noc a na druhy deň ráno, odleteli späť do civilizácie.IMG_4581
Čo k tomu dodať – tento krát sme nemali šťastie na počasie a nie všetko vyšlo tak, ako sme si naplánovali, no napriek tomu sme zažili nádherný týždeň v odľahlej oblasti Coast Mountains, kde sme si zalyžovali aj v prašane, aj na firne a to všetko koncom apríla. Vynikajúca skúsenosť a už teraz viem, že sa sem budeme musieť vrátiť, pretože táto oblasť ponúka neskutočné a neobmedzené podmienky na skialpove túry a lezenie.
Horám zdar.

Miki Knižka
Ašpirant na horského vodcu.

Black Tusk

Ahojte!
Na tento vikend sme si naplanovali Cypress peak cez Roe creek road. Tesime sa na nocovanie v divocine a lyzovanie v nedotknutom snehu. Na moje velke prekvapenie sa za jednou zo zakrut zacina objavovat pickup.2010-04-11 030

Potom druhy, treti, desiaty. Pri tridsiatom som prestal pocitat. Odhadli sme to tak na 50 aut z ktorych kazde malo minimalne jeden skuter. No super, vidina divociny sa meni na nocnu moru a my ustupujeme smer plan B. Vidavame sa ku Garibaldi lake s chutou na nejaky prasan.

Za posledne 3 tyzdne tu celkom pekne nasnezilo a tak sme boli plni ocakavani. Vystup na Taylor meadovs 8km nam zobral 2.5h a po chvili obcerstvenia sme vyrazili smer Panorama ridge. Od jeho vrcholu nas odhovoril silny vietor a nutnost zhadzovat a nahadzovat pasy.2010-04-11 128

1800 vyskovych mi tiez nerobilo dobre a uz som sa tesil do spacaku. Ale najskor zjazd, kde sme si presli cez zaujimave druhy snehu. Na chatke sme boli sami, celkom ma to prekvapilo v takyto pekny vikend. Na druhy den sme si naplanovali vystup na Black Tusk 2319m a jeho pripadne zlyzovanie. Moc informacii zo zimnych vystupov nan som nenasiel a tak som si dovolil taketo smele uvahy. Realita vsak bola ina a bol som vdacny aj za tych 6 oblukov a jeden opatrny miniskok priamo z vrcholu. Dalej nasledoval zlab so sklonom 45-50stupnov s jednym este strmsim miestom. Z neho sa bolo treba este odpojit do druheho zlabu trochu miernejsieho.2010-04-11 256

Cele to bolo 1.5- 5m siroke tak sme si vychutnali obe cesty po svojich zvierajuc pevne cepin/ palicky. Lyzovanie z popod steny bolo paradne po stvrdnutom snehu sprevadzane cely den sa usmievajucim slnkom a nekonecnymi vyhladmi.
Viken v super partii a dobrom pocasi sa podpise na peknych fotkach 🙂

Tomas

2010-04-11 147