Ako iste viete, tento rok zasiahlo zemetrasenie väčšinu krajiny Nepálu a zanechalo po sebe spúšť. My sme mali šťastie, že pod Makalu sa nikomu nič nestalo.
Ja som hneď na začiatku ochorel a ostal som sa liečiť vo výške 3600 m.n.m, kde som strávil 5 dní. Bolo to tažké, ale nakoniec sa mi podarilo z toho dostať. Následne som sa vybral za chalanmi, ktorí sa medzičasom dostali do ABC tábora vo výške 5800 m.n.m. Pomaličky som sa presunul do BC – základného tábora, ktorý bol postavený vo výške 4800 m.n.m. Tu som si dal deň voľna kvôli aklimatizácii a nasledujúci deň som sa vybral za zvyškom expedície.
V spomínaný deň 25.4.2015 na obed o 11:59 prišlo zemetrasenie. Mal som obrovské šťastie a druhý krát som sa narodil, pretože zemetrasenie nastalo cestou do tábora ABC. Udialo sa to práve na konci nášho dlhého niekoľko hodinového traverzu popod 1000 metrovými rozsypanými stenami, ktoré su nebezpečné aj za normálnych okolností. Celý čas som sa pozeral na steny nad sebou a necítil som sa dobre, že musím ísť po traverzoch, ale iný chodník do tábora ABC nevedie.
Keď som bol takmer na konci traverzu, odkiaľ cesta pokračuje do otvoreného priestoru a následne na druhú stranu pod další kopec, udiala sa zvláštna vec. Netušil som, že prišlo zemetrasenie, ale z ničoho nič som zrazu nevedel stáť na dvoch nohách. Ocitol som sa na štyroch nohách a z odidvoch strán sa valili obrovské kamenné lavíny. Jedna lavína za mnou bola vzdialená asi 100 metrov a ďalšia oproti cca 300-400 metrov. Celý kopec sa kýval a ja som mal pocit, že sa určite o chvíľu celý zosunie. Po asi minúte sa všetko zastavilo. Sedel som na zemi a pozeral sa na vystrašeného nosiča Pembu, ktorý sediac nechápavo hľadel na mňa. Nedochádzalo mi, že to bolo zemetrasenie. Myslel som si, že to spôsobili obrovské kamenné lavíny. Došlo mi, že dnes som sa druhý krát narodil, pretože ak by sme boli o 5 minút pomalší, tak už by nás nikdy nikto nenašiel.
Vo veľmi svižnom tempe, po tom všetkom, som dorazil konečne do ABC, kde chalani hrali karty v spoločenskom stane. Zvítali sme sa a podelili sme sa o zážitky. Tu som sa dozvedel, že to nebola iba obrovská lavína, ale že som bol svedkom jedného z najhorších zemetrasení za posledných 80 rokov v Nepále. To sme ešte nevedeli, čo všetko sa stalo dole a aké katastrofické následky toto zemetrasenie spôsobilo.
Podvečer nám začali chodiť prvé správy. Káthmandu zasiahlo toto ničivé zemetrasenie, pri ktorom veľa ľudí zomrelo a mnohí stratili svoje domovy. Neskôr prišla správa o tábore BC pod Everestom, ktorý tiež zasiahla lavína. Lavína zanechala za sebou veľa mŕtvych a ranených ľudí. Stále nemôžme uveriť tomu, čo sa stalo. Rozchádzame sa spať každý do svojho stanu. Premýšľam nad tým, čo ak príde ďalší veľký otras. Je naše miesto, na ktorom stojí ABC bezpečné? S myšlienkou o neovplyvniteľnosti situácie postupne zaspávam. V noci sa často budím a premýšľam, čo sa asi odohráva dole.
Nasledujúce ráno máme poradu. Každý si povie svoj názor na celú situáciu. Rozdelíme sa na 2 skupiny. Tibor, Pacho, Kevin, Palo a ja máme jednoznačný názor, že nemá zmysel pokračovať v expedícii ďalej. Ešte dnes zostúpime do BC tábora a budeme sa snažiť dostať do Káthmandu a následne domov. Tóno a Ondrej sa rozhodli počkať, ako sa celá situácia vyvinie ďalej. Všetky ďalšie expedície ostávajú v ABC a čakajú na vývoj situácie. Sherpovia sa zozhodli uzavrieť kopec a nepokračovať v expedícii. Z môjho pohľadu by asi každý z vás urobil to isté. Ak by ste mali na ulici vašich blízkych, ktorí prišli o strechu nad hlavou, tiež by ste nepokračovali v lezení.
My piati sa narýchlo prebalíme a okolo obeda vyrážame na cestu späť. Tesne pred našim odchodom sa zem opäť zatrasie, ale tento krát je to oveľa slabšie. Neskoro večer tesne pred zotmením dorazíme do BC a ubytujeme sa v novej budove, hádam prvej a jedinej, ktorá ma komín. O túto budovu sa stará Dorgiho sestra. Dorgie je chlapík, ktorý má na starosti našich nosičov. Vieme, že dostať sa do Káthmandu nebude jednoduché. Spojíme sa s Nimom, ktorého agentúra pre nás všetko v Nepále zabezpečuje. Nima nám hovorí, že nemáme ísť peši späť, pretože cesta je neprejazdná a dole sú všade zosuvy pôdy. Povedal, že máme čakať v BC na helikoptéru. Vieme, že čakanie na helikoptéru v týchto podmienkach nebude ľahké, pretože helikoptéry momentálne zachraňujú ľudí, ktorí bojujú o život. Paľo má problémy s pľúcami a kašle ako tuberák, ale v momentálnej situácii sú uprednostňovaní iní pacienti. Takže čakáme, čakáme a čakáme.
Nakoniec po 4 dňoch čakania sa blýska na lepšie časy. V ten deň je pekné počasie a konečne priletela helikoptéra. Kedže sme piati, musíme letieť na dva-krát. Prvým letom odletí Paľo, Tibor a Pacho a druhým ja s Kevinom a batožinou. Let helikoptérami je zážitok. Taliansky pilot lieta tesne ponad sedlá a skaly a snaží sa využívať prúdenie pri lete. V helikoptére je iba jedna sedačka, inak je komplet všetko vyhodené. Sedíme na našich batožinách a nechápeme, ako môže tak nízko kopírovať sedlá a steny. Letom ponad Everest a Lhoce sa dostaneme do dedinky Periche. Dedinka je takmer celá zničená. Každý dom, ktorý sa tu nachádza je narušený, niektoré sú kompletne uvalené. Je to hrozný pohľad. Čakáme asi hodinu, kým sa helikoptéra vráti z Lukly. Následne už viacerí sadáme s batožinou do mašiny a letíme smer Lukla. V Lukle prespíme a dúfame, že nasledujúci deň odletíme do Káthmandu. Letisko v Lukle nemá chybu. Dráha má asi 100-200 metrov a je celá situovaná do kopca. Ma štatút najnebezpečnejšieho letiska na svete. Pozerať ako pristávajú a odlietajú lietadlá je zážitok. Po celodennom čakaní posledným letom sa dostávame do Káthmandu. Nima nás čaká na letisku a odvezie nás späť do turistickej štvrti Thamel na hotel Holy Himalayja, kde sme bývali na začiatku. Táto časť Káthmandu je pomerne nová a nie tu je vidno takmer žiadne stopy po zemetrasení.
Život sa pomaličky dostáva do normálu, ulice sú poloprázdne a obchody a reštaurácie vačšinou pozatvárane. Kedže sa nám nepodarilo prebookovať letenky, máme ešte jeden deň k dobru. Tento deň využívame na obhliadku starého mesta, kde sme boli na začiatku. Sme úplne zhrození, že takmer všetky staré pamiatky a domy su zdevastované. Je to smutný pohľad, ale život v Káthmandu už beží ďalej. Ulice sú už pomaličky prečistené a ľudia už nabiehajú do starých koľají. Večerným letom cez Abu Dhaby pristávame vo Viedni. Cesta z BC domov nám trvala 11 dní a sme štastní, že sme doma.
Horský vodca: Miki Knižka