Narýchlo zorganizovaný výlet do raja skialpov, do Rogers Pass, sa vydaril nad očakávanie.
To, že v Rogers Pass býva super prašan viem už dávno, no na jeho kvalitu a množstvo som sa veľmi nespoliehal, kedže je len koncom novembra.
Vo Vancouveri ma v piatok poobede vyzdvihla Julie, s ktorou máme v Revelstoke spoločných kamošov a už sme frčali na malej Honde koľko motor stačil.
Po príchode sme sa zapojili do domácej párty a popri rôznom vtipkovaní sa podarilo rozriešiť večnú otázku: “Kam ideme zajtra?”
V sobotu ráno sme zaparkovali v Rogers Pass pri info centre. Podmienky ako vždy na tomto mieste – zatiahnuté, jemný vietor a snežilo. To je Rogers Pass. Na prvý pohľad sa to každému zdá dosť nevľúdne, ale keď sa človek naučí o čo ide, tak pochopí, že v takýchto podmienkach zažije najlepšie lyžovačky.
Slnko a modrá obloha sú dobré veci, pokiaľ sa idete kochať okolím. Ale keď sa chcete lyžovať v prašane po pás, tak zatiahnutá obloha a nekonečné sneženie sú vaši najlepší priatelia.
Pre mňa prvý deň sezóny nemohol vyjsť lepšie. Prvý výšľapom sme nastúpali asi 1200m do Bruins Pass, kde sme dobehli ďalšich, čo sa zúčastnili večernej párty. Niektorí boli na tom lepšie, niektorí horšie, ale všetci boli tam, kde treba.
Prvé oblúky po šiestich mesiacoch mi zase raz potvrdili, že 84mm šírka v strede je veľmi úzka lyža. Cítil som sa ako na bežkách, no napriek tomu som vnímal každý okamih.
700m výškových nižšie sme sa všetci stretli a rozhodli sa isť do stromov na obed a skryť sa pred vetrom. Tradične po dobrom skialpovom obede, si chalani z Revelstoku neodpustia, taký menší-väčší joint.
Po obednej prestávke sme sa vydali zase do kopca, ale nikomu nebolo jasné, čo je cieľom, lebo vietor zosilnel a obloha sa ešte viacej zmrákala.
Tak sme ešte vyšli do Balu Pass a tam domáci borci zavelili na ústup, lebo nie všetko vyzeralo vporiadku a každý už mal celkom dosť.
V nedeľu sa naša partia vybrala asi 60km západne od Revelstoku do oblasti, ktorú nazývajú Gorge. Prvýkrát som o tom počul od Mikiho Knižku, ktorého tam asi pred dvomi rokmi zobral jeden kamarát.
Gorge sú také malé kopčeky, asi tak do 2100m vysoké, a v lete sa tam ťaží drevo. Práve preto sú tam lesné cesty a s dobrým terénym autom sa dá vyjsť dosť vysoko.
Do Gorge chodia miestni borci na takzvaný “tree skiing”. Tree skiing je taká kanadská špecialita. Základom úspechu je nie veľmi hustý, ale strmý les, veľa prašanu a skialpinisti schopní šľapať stopu v snehu po pás dlhé hodiny.
Celú nedeľu svietilo slnko, čo je tu v zime celkom nezvyčajné, ale tým, že sa lyžuje väčšinou v lese, tak prašan ostáva suchý, bez krusty a neubitý vetrom.
Spravili sme tri zjazdy v rôznych terénoch, spustili sme zopár menších lavínok a domáci mi poukazovali, čo všetko tam lyžujú. Na to, že kopce sú malé a zalesnené, by som nikdy nepovedal, že tam môže byť taká lyžovačka. No ale, však som v Kanade 🙂
StanoF