Nechce sa tomu veriť, ale je to tak. Ideme na záverečky. Finále vzdelávania horského vodcu je pred nami. Nemám skúšky moc rád. Žiadne. Pocity sú vždy rovnaké – mix obáv a presvedčenia „máš na to!“. Liezol si? Liezol. Vodil si? Vodil. Študoval si? Určite. Bude to stačiť? Neviem. V horách nie je nikdy nič jasné. Kašli na to! Teš sa! Na Chamonix, na granit, na kamošov…
Prvý deň: Klasická zoznamovačko-aklimatizačka. Počasie je perfektné, predpoveď ešte lepšia. Na programe je metodika výstupu na strmom snehu, zlaňovanie, pohyb na mačkách. Montenvers je pasé, tunel zasypala kamenná lavína. Tak šup na Plan a pod Peleríny na Glacier de Blatiere. Cvičíme a opakujeme celý deň.
Druhý deň: Let´s go climb! Na programe je vedenie skalného výstupu. Navrhujem Aiguilles Rouges a areu okolo Indexu. Nikdy som tam nebol, tak verím sprievodcovi, že najkrajšia cesta sa nachádza práve tu. Z lanovky zbehneme pod steny, takéto nástupy milujem. Trošku po snehu a sme na nástupe megaklasiky Chapelle du Gliere. Deľba je jasná, Miki prvú polovicu, ja ten zvyšok. Pekné to je! Červenkastá luxusná žula, čím vyššie, tým krajšie. Nasleduje najslávnejšia dĺžka – Razor. Fakt britva, neskutočný útvar. Zbrúste natenko Žabáka a položte zaň Mont Blanc – tak nejako to vyzeralo. Posledná dĺžka vedie na Zvonicu, markantnú 20 m vežu. Odvážnejší odlez od štandu, dve skoby a na hranu. 6+ krok a sme hore.
Tretí deň: Jednoducho Aréte des Papillions. Už v trojke aj so Šimonom. Pre zmenu začínam ja. Na krátkom lane pod prvú dĺžku, nepríjemný špárokomín. Viac mi ale vadia davy pred a za nami. Čo už, to je osud populárnych ciest. Prvá veža, druhá a striedačka s Mikim. Nasledujú skvostné dĺžky v tuzexovej žule. Expozícia je miestami úchvatná. Z lezeckých orgií nás vyruší akurát vrtuľa zachraňujúca dvoch nešťastníkov. Hádam to dobre dopadlo…
Štvrtý deň: Povinná jazda na Aréte du Cosmiques. V šľabikári horského vodcu je na prvej strane. Lanovka na Midi je divadlo, ktoré ma nikdy neprestane baviť. Jazda do neba. Na Aréte mieria zástupy, tak šup-šup. Prvú tretinu vediem ja a je to boj o pozície. Celkom sa nám darí a na zlaňáku sme medzi prvými. Striedame vedenie, na povel to má teraz Žofin. Už je to pokojnejšie, konečne si užívam krásu tohto hrebeňa. Popod Gendarme, hore komínom a po rovinke ku kľúčovej stienke. Superklasické úseky v dokonalej žule. Finálny rebrík a sme na terase. Pivko na oslavu krásneho dňa a hybaj dolu na chatu Cosmique.
Piaty deň: Čaká nás alpský výstup, však sme v Alpách. Ľad, sneh a mix. Triangle du Tacul poskytuje ideálne terény a z ponuky vyberáme linku stredom steny Contamine-Mazeaud. Do trojky pribudne supervízor Karel a o pol 6tej vyrážame. Okrajovka nie je problém, Miki vedie spodnú polovicu. Tretia dĺžka je najstrmšia, ľad do 70 st. Podmienky sú výborné, čo zásek, to madlo. Šprintujeme hore, strmosť povoľuje, krížom doprava do sedielka. Meníme vedenie a mastím smer vrchol. Očakávam ľahučký exit, ale nie je to celkom tak. Niekoľko mixových flekov, úzke žliabky, kde-tu fuknem friendíka. Toto mám rád, zo skaly do ľadu a naopak. Posledný miniprevis a nad nami sú už len pláne. Prešľapávam stopu smer Mont Blanc du Tacul. Brodenica, potenica, dupanica. Bez tohto pokojne môžem byť, ale patrí to k tomu. Summit. Rýchlo dolu, nad Jorassmi je nejaká čierňava. Za hodinu sme pri Kozmiku…
Šiesty deň: Akože restday. V skutočnosti skúšky zo skalnej záchrany. Flaschenzug, Straus, Hoi. Je to jasné, je to logické, snáď to nikdy nebudem potrebovať. Dobre to dopadlo. Natiahneme slacklinu a trochu blbneme. Moje prvé kroky, moc mi to nejde, na toto som ľavý. Zrazu prejdem zo štyri metre a som v pasci. Pod stromček chcem sleklajnu!
Siedmy deň: Začal vlastne už večer na petangu. Karel prichádza s fasa nápadom viesť reálneho klienta. Má tu kamošku Leu, takže, aby sme si strihli. Hádajte, kto vyhral. Vždy dávam kameň… Petit Verte je ďalšia povinná jazda. Vodí sa to, pekné to je, tak hijó na Grand Montets. Obloha je opäť prekliato modrá, rysuje sa ďalší krásny deň. Lea stúpa s istotou, bez problémov zdoláva ľadovú 50 st. dĺžku. Pokračujeme po hrebienku, tempo je konverzačné, výhľady dychberúce. Niekoľko skalných stupňov a sme na vršku. Otočka a šup dolu, procesia sa blíži. Kávička na terase, čakáme na zvyšok partie. Ešte nie je koniec, poobede je na programe ďalšia skúška. Záchrana z trhliny. Robím Vojtovi figuranta a skáčem do prázdna. Vytiahne ma za chvíľu a meníme garde. Skok, náraz, udržať. Deadman, prevesiť, prusik, lano, prusik a jazda. Hotovo!
Ôsmy deň: Zadanie znie – urobte nám program! Oui, messieurs, musíme zladiť viac záujmových skupín, to hravo zvládneme. A čo takto Courmayeur? Moja srdcovka. Masív z juhu je divokejší, pre mňa krajší. Italia bella. Chodia mi po rozume Aiguilles d´Entreves, divoká hrebeňovka na taliansko-francúzskej hranici. Hrebeň ostrý ako nôž. Chalani súhlasia a ráno fičíme tunelom za slnkom. Lanovka na Helbroner je oproti Midi cesta do praveku, ale vôbec nám to nevadí. Vystúpime z kabíny a všade mare nuvoloso. Zostupujeme v hmle, nie však na dlho. Il sole boj s oblakmi vyhráva a už nás neopustí. Stúpame na nástup, je parádne tvrdo. Scenéria je neskutočná. Peutereyský hrebeň, Brenva, Grand Capucin. Normálne nostalgia, spomienky… Miki vedie výstup, mocem sa na konci a fotografujem. Fantastický hrebeň, magický, nezabudnuteľný. Ani sa nenazdáme a je koniec. Málo nám je, tak ešte vybehneme na Aiguille du Toule. Potom subito dolu do Courmayeuru. Pokorzovať a osláviť. Birra spina, prego!
Deviaty deň: Deň pre radosť. Program je naplnený, skúšky zložené, máme si vybrať cestu pre vlastné potešenie. Južná stena Breventu by mohla byť dôstojným záverom. A veru bola. Cesta Frison-Roche je ľahká pohodová linka s fantastickým záverom. Vylezte si ju!
Epilóg/Épilogue: 19 50 hod., vestibul ENSY (rozumej Ecole Nationale de Ski et d´Alpinisme). Pod znakom UIAGM (rozumej Union Internationale des Associations de Guides de Montagnes) je cepínom Grivel pasovaných 7 nových horských vodcov. Pekné, trochu dojemné, veľmi radostné.
Niečo sa končí, všetko začína. Na začiatku bola vášeň a túžba, nakoniec, ako vždy. Potom osudové stretnutia – s Dušanom a Faggičom na Magure. Určite Doskyho „..skús to!“ a Ivkine „…zvládneme to“. Tým všetkým patrí moja vďaka. Ale nielen im. Ďakujem všetkým mojim učiteľom: Šimonovi, Karlovi, Steffovi, Ondrovi, Jankovi, Bambusovi, Víťovi, Tondovi a ešte raz Dušanovi. Vďaka patrí chalanom z kurzu, veľa som sa od vás naučil, boli sme perfektná partia. Danke, Trkvases!
Ivan Žila, horský vodca UIAGM
kompletná fotogaléria tu: http://picasaweb.google.sk/ivan.zila/ChamonixZaverecneSkusky?authkey=Gv1sRgCNuE09-11rzXHg#
autori fotografií: Miki Knižka, Vojto Dvořák, Pavel Žofka, Lea Zákoucká, Karel Kříž, Josef Šimúnek, Ivan Žila